Prečo som sa stal sympatizantom Paliho Kapurkovej, veselej politickej strany?

Pretože som odpradávna presvedčený, že štát nemá byť ničím iným, len poskytovateľom služieb, ktoré si občan-daňovník prostredníctvom svojich daní predpláca. Odmietam akúkoľvek inú úlohu štátu a štátnych úradníkov. Neželám si, aby mi štát zasahoval do života.

Politici a štátni úradníci sú naši zamestnanci – od prezidenta až po posledného vartáša na nejakom štátnom úrade – a mali by si to uvedomovať. Nehrať sa na vrchnosť, tú zrušili naši predkovia v roku 1918 spolu so zrušením monarchie. K peniazom, ktorými sa na nich my ostatní skladáme, sa nesprávať ako dieťa, keď dostane vreckové, ale s úctou a sporovlivo.

Som občanom demokratického štátu – a vďaka Bohu za to. Ako slobodnému občanovi mi – už z princípu – nemožno vládnuť. Preto si neželám, aby mi ľudia, ktorých služby si objednávam a predplácam, „vládli“. Chcem, aby mi za moje peniaze slúžili. Štát, to nie je nejaká mramorová budova, niečo mimo nás a nad nami.

Štát, to sme my všetci. V demokratických spoločnostiach je štát faktickým zhmotnením spoločenskej dohody a spoločnej vôle skupiny obyvateľov istého územia, ktorí si volia svojich zástupcov, aby sa v mene týchto  občanov, starali o poriadok, dodržiavanie zákona a o bezpečie obyvateľstva. Je to logické a jednoduché: ja sa v tvoj prospech lojálne vzdám časti svojho zárobku a ty za ne lojálne prevezmeš zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu moju, mojich blízkych a môjho majetku.

Náš štát vo svojej súčasnej podobe je zdanlivo najsilnejšou, v skutočnosti najmenej efektívnou mafiou, pretože na rozdiel od klasického výpalníka tu silne absentuje protiplnenie. Naše peniaze sa strácajú v bezodných  vreckách politikov a ich kumpánov, zlodejských mafií a parazitujúcich „žralokov“. Náš štát chátra. Tento stav je natoľko burcujúci, že vyburcoval už aj mňa. Pochopil som, že pozícia pobaveného cynického pozorovateľa a nenávistného glosátora, v ktorej som sa doteraz cítil dobre, mi už neslúži ku cti.

Politika ma nezaujíma a nevidím v nej svoju budúcnosť. Viem sa, s Božou pomocou, uživiť aj dôstojnejšie. Všetkými súčasnými politikmi bez rozdielu opovrhujem. Potrebujem však štát na to, aby mi strážil môj skromný majetok a trestal tých, ktorí ma oň chcú pripraviť. Za to som ochotný zaplatiť. So všetkým ostatným (svetonázor, varenie gulášu, výber záclon do spálne, venčenie psa atď.) si vystačím sám so svojou manželkou. Som zásadne proti štátu ako mocenskej štruktúre, pripúšťam jedine existenciu štátu ako plateného služobníka. V inej forme pre mňa existencia štátu v modernej dobe nie je ničím ospravedlniteľná.

Aby som tieto svoje postoje a názory mohol účinne realizovať s pomocou podobne zmýšľajúcich spoluobčanov, stal som sa aktívnym sympatizantom Paliho Kapurkovej.

Peter Pišťanek

K clanku nie je mozne pridavat komentare.